3 - Kaplnka Panny Márie

Kaplonka Panny Márie

Kaplonka Panny Márie patrí medzi významné malé sakrálne pamiatky Nitrianskeho regiónu. Jej vznik sa viaže so šľachtickým rodom Užovičovcov, ktorý sa zaslúžil na prelome 17.-18. storočia o jej výstavbu. Dôvod výstavby mohol súvisieť s viacerými historickými faktami doby. Mohlo ísť o pamiatku na počesť vyhlásenia Panny Márie za patrónku Uhorska, taktiež mohla byť postavená ako pamätník udalosti morovej epidémie, ktorá zasiahla Lehotu v rokoch 1710 – 1739. Je možné, že v tom období nahrádzala kostol, keďže ten bol v našej obci vybudovaný až v druhej polovici 18. storočia.

Nech už tomu bolo akokoľvek, až o niekoľko rokov neskôr, povýšila kaplonka obec Lehotu na známe pútnické miesto západného Slovenska. Táto skutočnosť súvisí so zázračným úkazom zjavenia sa Panny Márie.

ZJAVENIE SA PANNY MÁRIE A PÚTE

Bolo to v roku 1868, keď obyvatelia obce vzali do služby za pastiera oviec 16-ročného Jozefa Dobrovoľného, sirotu z Rakovíc. V minulosti bola na tomto mieste bohatá pastvina a Jozef sem chodil pásť svoje stádo. Nemal ani 20 rokov, keď spozoroval zjavenie Panny Márie. Zjavila sa mu na mieste dnešnej studničky a priala si byť v tejto lokalite uctievaná púťami. Zrejme pre jeho mladý vek a nevzdelanosť neuposlúchol jej prosbu. Panna Mária sa Jozefovi pripomenula i po druhýkrát, v miestnom kostole, ani to ho však neprimälo organizovať púte ku kaplonke.

Po čase sa z neskúseného chlapca stal známy remeselník pôsobiaci v Piešťanoch. Vo svojej práci vynikal, avšak v osobnom živote ho postihli viaceré nešťastia. Po dvoch tragických manželstvách, kedy prišiel o obe manželky a potomka, zostal sám, bez detí.

Počas tretieho manželstva na neho doľahol ďalší kríž, kedy ťažko ochorel. Vtedy sa obrátil o pomoc k Panne Márii. Zjavila sa mu vo sne, pripomenula mu lehotskú kaplonku a prameň, ktorý ho z choroby vylieči. Spomenula aj svoje dávne prianie byť uctievaná púťami v Lehote pri kaplonke. Jozef tento raz prosbu vypočul, dal si priniesť vodu z prameňa a uzdravil sa.

Následne oznámil širokému okoliu, že sa mu zjavila Panna Mária na vŕšku nad Lehotou, kde sa budú na jej počesť každoročne 30. apríla organizovať púte. Odvtedy každý rok prichádzali púte z Piešťan 29. apríla a vracali sa späť 1.mája. Po rozšírení tejto udalosti sa k pútnikom pridali aj ostatní veriaci zo západného Slovenska, čím púte k miestnej kaplonke nadobudli regionálny až celokrajský význam.

Jozef Dobrovoľný zomrel v roku 1928 na sviatok Narodenia P. Márie 8. septembra. Na pohreb prišiel aj p. Albert Florián. Manželka Dobrovoľného žila ešte dlho a pravidelne chodievala na púť do Lehoty. Jeho adoptívny syn Jozef bol zvonárom v Piešťanoch vyše 30 rokov. Podľa výpovede historika P. Tkáča adoptívny syn Jozefa Dobrovoľného bol Michal Nadnagy z Mojmíroviec.

HODOVÉ PÚTE A SLÁVNOSTI

Ku Kaplonke Panny Márie sa s odstupom času začali organizovať procesie aj počas miestnych hodových slávnosti, ku sviatku patrónky kostola sv. Anny.

Hodové slávnosti boli očakávaným sviatkom, príležitosťou na upevnenie lokálneho povedomia obyvateľov obce, na obnovu spoločenských kontaktov a na nadväzovanie nových známostí. Išlo o výročnú udalosť, ktorá mala cirkevnú i svetskú, rodinnú i obecnú časť. Z cirkevného pohľadu ich naši predkovia vnímali najmä ako modlitby k Sv. Anne. Ďakovali Bohu za stoly plné jedla. Ich silnú duchovnú stránku dopĺňali svetské zvyklosti, v rámci ktorých sa deti mali možnosť radovať z kolotočov, šiatrov, mačkažákov a komediantov. Dospelí sa mohli dosýta najesť, zabaviť sa futbalom, historkami, či hodovou zábavou. Na lehotské hody sa skrátka tešili všetci. Bol to deň, kde sa snúbilo náboženstvo s tradíciou, zábavou, dobrým jedlom i športovými hrami. A takýmto sviatkom ostali dodnes.

Poznámka: Kaplonka je miestnymi obyvateľmi zaužívaný a tradovaný pojem pre spisovný výraz kaplnka.

Spracovali: Mgr. Linda Štulajterová, Ing. Petra Petríková