8 - Zaniknutá tehelňa

Stará panská tehelňa v Lehote

Stará panská tehelňa v Lehote bola v historických listinných materiáloch spomínaná už v roku 1780, keď časť majetku obce Lehota vo vlastníctve rodu Ocskay dali Adalbert Ocskay so svojou matkou Júliou Kvassovskou do dlhodobého zálohu Františkovi Kvassayovi. Súčasťou tohto majetku bola aj tehelňa, ktorá pozostávala z domčeka (kvartíru) pre tehliara, dvoch pecí, šopy na škridlu pokrytú slamou, šopy na tehlu a dvoch zrubov. Vypálená tehla a škridla z nej smerovala na stavby a opravy panských stavieb na hospodárstve v Lehote a hlavne na predaj (napr. v roku 1826 kúpil 28 000 ks tehly z lehotskej tehelne šľachtic Viktor Zerdaheli, v ďalších rokoch časť produkcie smerovala aj na výstavbu reprezentatívneho kaštieľa Ignáca Ocskaya v Dolnej Malante).

Na prelome 19. a 20. storočia dochádzalo k utlmovaniu činnosti tehelne a postupne bol tento priestor vysadený ovocnými stromami.

V roku 1915 vtedajšie vlastníčky tohto majetku, dcéry grófa Eugena Zamoyského, uzavreli nájomnú zmluvu so Šimonom Schwitzerom do roku 1930. Súčasťou nájmu bol aj najväčší ovocný sad (319 ovocných stromov) s právom tento pozemok vyklčovať, splanírovať a zriadiť na ňom pole.

Vplyvom poveternostných podmienok a poľnohospodárskych činností na tomto pozemku v posledných 100 rokov došlo k úplnému zahľadeniu všetkých stôp po tehelni a tá upadla úplne do zabudnutia.

Vychádzajúc z historických listinných materiálov, zo záznamov v historických mapách, ako aj z ústneho podania pamätníkov a tiež na základe výsledkov amatérskeho výskumu predpokladanej lokality umiestnenia tehelne, kolektívom zanietených matičiarov, Krajský pamiatkový úrad Nitra odsúhlasil archeologický výskum tejto lokality.

Pod dozorom archeológa Mgr. Petra Nagya v mesiacoch júl a august 2018 pátracia skupina matičných bádateľov (Ing. Daniel Pavel, Bc. Milan Balla ml., Matúš Lisy, Martin Domček, Marek Lisy, Filip Moravčík a Milan Balla st.) odkryla v hĺbke 2 metre, vo veľmi dobrom stave zachovanú, kompletnú spodnú časť tehliarskej pece starej okolo 250 rokov. Pri výkopových prácach sa našlo veľké množstvo tehiel so signatúrami ,,I K“, „K I“ a ,,I O“, ktoré doteraz neboli evidované v zozname zachovaných historických tehiel. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o začiatočné písmená vlastníkov tehelne Jozefa príp. Ignáca Ockaya a Jozefa Kvassaya. V skúmanom priestore sa našli aj tehlové polvalcové tvarovky na murovanie stĺpov a veľa úlomkov škridly, množstvo úlomkov rôznej keramiky a aj jedna stará minca (Rakúsko, František I. (1812), Kremnica, 1 Kreutzer).

Vo výskumnej správe z archeologického výskumu na vedecké a dokumentačné účely: Zaniknutá tehelňa v Lehote z roku 2019 je konštatované, že sa jedná o jedinečný nález, aký doteraz nebol kompletne, systematicky na Slovensku odkrývaný a je preto veľkým prínosom pre skúmanie tejto problematiky.

Čo sa týka nadzemnej, už nezachovanej časti pece, môžeme konštatovať, že sa jednalo buď o čiastočne zahĺbenú poľnú pec, u ktorej sa pri každom výpale nadzemná časť vyskladala do miliera vo výške od 3-10 metrov a potom sa pred výpalom omazala ílom. Druhou, pravdepodobnejšou možnosťou je, že to bola jednokomorová pec, ktorej výška sa pohybovala od 5 – 11 metrov.

Spracovali: Ing. Daniel Pavel, Bc. Matúš Lisy

Archeologický denník, výskum a fotografie nájde bádateľ vo výskumnej správe, ktorá je voľne k dispozícii. V prípade kopírovania alebo citácií je nutné použiť zdroj.

Lehota - zaniknutá tehelňa_Výskumná správa_2019 (1).pdf (16.5 MB)

Rozšírená realita: od 18.9.2022 je možné vidieť pomocou mobilného telefónu budovu teheľne. Teheľňa bola oproti modelu o cca 200m nižšie v údolí a a otvory na oheň boli otočené o 180 stupňov - v smere od Veľkého Zálužia. Vznik aplikácie podporil dotáciou Nitriansky samosprávny kraj v roku 2022.