77. výročie oslobodenia obce a spomienková slávnosť na padlých spoluobčanov.

Príhovor starostu obce Lehota v plnom znení:

Vážení spoluobčania, milí matičiari, milí žiaci,

stretávame sa tu pri príležitosti oslobodenia našej obce červenou armádou. V dnešnej dobe zostáva už len veľmi málo pamätníkov a priamych účastníkov druhej svetovej vojny, ako aj priamych bojov pri oslobodzovaní našej obce. Možno už len potomkovia obetí, ktorí boli zabití pri bojoch v dňoch 26. až 31.3.1945 si častejšie spomenú na túto dobu.

Je dokázané, že kolektívna pamäť vydrží dve generácie. Na celom svete sa pomaly zabúda na zverstvá, príčiny a hlavne následky druhej svetovej vojny. Je preto na nás, aby sme také dátumy, ako je ten dnešný, nevymazali zo svojich kalendárov, ale aby tam boli zvýraznené a podčiarknuté. Je priam nutné, aby sme mladým ľuďom tieto udalosti pripomínali, upozorňovali ich na to, že aj v našej obci sú mená, ktoré si zaslúžia byť pamätané a že ich životy boli zmárnené len pre sebecké pohnútky určitej skupiny ľudí.

Čím je doba vzdialenejšia, tým môže byť  pohľad na tieto časti dejín skreslenejší. Niektoré národy, hnutia a politické strany sa snažia dejiny upraviť a pretvoriť tak, aby im vyhovovali. Nedovoľme, aby sa dejiny opakovali len pre našu pohodlnosť, majme a osvojujme si  všeobecný rozhľad o našej histórii, ale aj o našom najbližšom okolí. 

Príhovor v tomto znení som prečítal pri príležitosti 74. výročia oslobodenia v roku 2019. Vtedy by mi ani nenapadlo, že sa nasledujúce varovanie bohužiaľ naplní: „Je dokázané, že kolektívna pamäť vydrží dve generácie.

Armádu fašistického Nemecka z našej obce vyhnala divízia 53tej červenej armády – konkrétne 228. strelecká divízia, vojaci vtedajšieho Zväzu Sovietskych socialistických republík.  Bohužiaľ obete dvadsiatych siedmych príslušníkov tejto armády, ani milióny vojakov padlých v druhej svetovej vojne nezabránili rozpútať Rusku, nasledovníkovi ZSSR, najkrvavejší konflikt v Európe od čias druhej svetovej vojny. Prešli dve generácie a mladý vojaci ruskej armády musia znovu zomierať, tentokrát za choré myšlienky ruského diktátora a jeho vlády. Napadnutím Ukrajiny ako slobodného a zvrchovaného štátu Rusko vykonáva rovnaké vojnové skutky a zločiny, proti ktorým pred 77. rokmi bojovali.

Je to 77. rokov od oslobodenia našej obce. Nielen dnes, ale vždy, keď pôjdeme okolo tohto pamätníka, spomeňme si na našich obyvateľov, ktorí rovnako nezmyselne položili svoj život počas oslobodzovacích bojov. Nezabudnime a pripomínajme si všetkých 80. miliónov ľudí – obetí druhej svetovej vojny. Boli to ľudia ako my, ktorí tu dnes stojíme - mali svoje sny, túžby a plány – tieto však neboli nikdy naplnené.

Česť ich pamiatke, ako aj pamiatke všetkých obetí nezmyselných vojnových konfliktov.