S čím vám môžeme pomôcť?
obec
Lehota
Lehota
ŽIVOTOPIS VLADYKU MILANA ŠÁŠIKA, CM
mukačevského biskupa
*17.09.1952 – †14.07.2020
Narodil sa 17. septembra 1952 v obci Lehota pri Nitre na Slovensku. Bol piatym synom v rodine roľníkov Jána Šášika a Anny Bernátovej. O štyri dni bol pokrstený v miestnom farskom chráme svätej Anny.
V máji 1961 pristúpil k prvej svätej spovedi a prvému svätému prijímaniu v chráme svätej Anny spolu so všetkými spolužiakmi. Neskôr sa stal miništrantom a slúžil s mnohými chlapcami počas cirkevných bohoslužieb, prevažne pri svätej liturgii.
12. marca 1963 prijal vo farskom chráme sviatosť birmovania z rúk biskupa Dr. Ambróza Lazíka z Trnavy, titulárneho biskupa Appijského (nástupcu v titule blahoslaveného Teodora Romžu).
V júni 1968 ukončil 9. triedu základnej školy. V júli sa zúčastnil púte do chrámu Presvätej Bohorodičky v Levoči na východnom Slovensku, kde bol po prvýkrát prítomný na gréckokatolíckej liturgii obnovenej gréckokatolíckej Cirkvi, ktorá po dlhých dvoch desaťročiach vyšla z ilegality.
V rokoch 1968 až 1971 študoval na strednej škole v Nitre, kde v júni 1971 získal maturitné vysvedčenie.
31. augusta 1971 bol tajne prijatý do Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul (lazaristi) a začal noviciát (rehoľným spoločenstvám v socialistickom Československu bolo od roku 1950 zakázané prijímať nových členov).
17. augusta 1972 zložil dočasné sľuby a 27. septembra 1973 v provinciálnom dome sestier vincentiek v Mendryke (Česká republika, okres Litomyšl) zložil večné sľuby.
Od 1. septembra 1971 bol oficiálne prijatý do kňazského seminára na základe odporúčania Trnavskej diecézy. Študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Tu sa stretával aj so študentmi – seminaristami Prešovskej eparchie, ktorí tiež študovali v Bratislave, v jedinom kňazskom seminári na Slovensku.
Tu sa začal Milan Šášik zaujímať o východný obrad. Štyri semestre každú sobotu navštevoval prednášky z východnej liturgie, spevu a histórie. So seminaristami Prešovskej eparchie sa zúčastňoval gréckokatolíckych svätých liturgií vo farskom chráme Povýšenia svätého Kríža v Bratislave. Dnes je to katedrálny chrám Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie.
2. júna 1976 ho biskup Július Gábriš, apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy, vysvätil za diakona. 4. júna slúžil jediný raz ako diakon gréckokatolícku liturgiu v chráme Povýšenia svätého Kríža.
6. júna toho istého roku na sviatok Zoslania Svätého Ducha bol vysvätený za kňaza v bratislavskom Dóme svätého Martina spolu s ďalšími 36 diakonmi zo všetkých diecéz Slovenska (okrem Prešovskej eparchie). Svätiacim biskupom bol opäť Július Gábriš.
Prvú svätú omšu slávil v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Vo svojej rodnej obci slúžil primičnú svätú omšu za účasti tisícov ľudí z okolia v nedeľu 13. júna 1976.
1. júla 1976 bol vymenovaný za pomocného kňaza v Leopoldove s filiálkou v Červeníku. Okrem slúženia omší oficiálne vykonával katechizáciu detí v škole a tajne pracoval s mládežou.
15. októbra 1977 bol preložený za pomocného kňaza do Preselian s filiálkami Hrušovany, Koniarovce, Belince, kde opäť pracoval s mládežou, deťmi a miništrantmi. Viedol letné tábory v Poľsku s evanjelizačným hnutím Oáza. Tu sa tiež začala jeho práca v Neokatechumenáte. Bol vyhľadávaným spovedníkom. V čase prvých piatkov prichádzalo k svätej spovedi vyše 500 osôb.
O dva roky bol preložený za pomocného kňaza do farnosti Stupava s filiálkami Mást a Borinka. V lete 1980 sa organizovala prvá Oáza na Slovensku, ale hneď nasledoval prvý výsluch štátnou bezpečnosťou v Bratislave.
V októbri 1981 vyhrážky zo strany orgánov skončili odobratím štátneho povolenia (tzv. štátneho súhlasu) na prácu v Západoslovenskom kraji.
Od 1. novembra 1981 bol vymenovaný za administrátora farnosti v horskej osade Banská Belá pri Banskej Štiavnici v Stredoslovenskom kraji. Okrem toho sa staral aj farnosť Hodruša-Hámre. Neskôr pomáhal v Banskej Štiavnici a administroval Antol (dnes Svätý Anton).
V januári 1986 preložili po vyhrážkach polície otca Milana do jednej z najmenších farností diecézy – Vysoká pri Banskej Štiavnici. Žilo tu 157 obyvateľov. V jej filiálke Dekýš žilo 240 obyvateľov. Katolíkov tu bolo 220 a 20 bolo evanjelikov. V ďalšej filiálke, v Kopaniciach žilo menej ako 150 obyvateľov. Tu bolo 40 katolíkov a 110 evanjelikov. Tri a pol roka prežil kňaz Milan Šášik medzi horlivými veriacimi, najmä v Dekýši.
Na začiatku zmien k lepšiemu, 15. júla 1989, bol preložený za farára do obce Jacovce pri Topoľčanoch. Tri filiálky Kuzmice, Tesáre a Veľké Bedzany už vtedy mali nové chrámy. Spolu s pomocným kňazom katechizoval veľký počet detí, viedol bohoslužby, spovedal, evanjelizoval.
Po zmenách politickej situácie bol už v lete 1990 poslaný na teologické štúdiá do Ríma. V rokoch 1990 až 1992 tam študoval na Pápežskej fakulte Teresiana.
Začiatkom januára 1991 prvýkrát navštívil Ukrajinu (Zakarpatsko).
V lete 1991 bol na desať týždňovej misii v Ekvádore.
V zime 1992 navštívil Rusko: Moskvu, Volgograd, Kamyšin a Engels.
V júni 1992 ukončil štúdium v Ríme a získal licenciát z teológie. Zúčastnil sa Generálneho zhromaždenia otcov lazaristov v Ríme. Vtedy dostal pozvanie pracovať na Apoštolskej nunciatúre v Kyjeve.
19. augusta 1992 prišiel na Ukrajinu, na Zakarpatsko, do obce Dovhe. Až do 4. októbra 1992 vykonával pastoračnú službu pre slovenskú komunitu vo Veľkom Bereznom, Kolčine, Dovhom a Lysyčove. Medzitým sa zúčastnil prenesenia telesných ostatkov Božieho služobníka mučeníka otca Petra Pavla Orosa v Bilkách.
Od 5. októbra 1992 do 5. júla 1998 pracoval na Apoštolskej nunciatúre v Kyjeve. Pri plnení služobných povinností precestoval takmer celú Ukrajinu – sprevádzal apoštolského nuncia, prekladal. Za túto prácu na nunciatúre bol 9. októbra 1998 otec Milan vyznamenaný pápežským rádom Pro Ecclesia et Pontifice.
Často navštevoval Zakarpatsko, pomáhal v pastoračnej službe, určitý čas dokonca každú sobotu a nedeľu. Zúčastnil sa osláv Brestskej únie a 350. výročia Užhorodskej únie.
Od 3. januára 1994 do júla 1998 slúžil aj pre českú komunitu v Kyjeve.
Po ukončení práce na nunciatúre sa vrátil na Slovensko, kde sa stal predstaveným komunity otcov lazaristov v Banskej Bystrici a riaditeľom noviciátu. Prednášal v Banskobystrickom kňazskom seminári v Badíne. Často však navštevoval Ukrajinu, kde pomáhal v pastorácii.
Od augusta 2000 bol znova poslaný na Zakarpatsko a vymenovaný za predstaveného komunity otcov lazaristov a farára v Perečíne pre rímskokatolíckych veriacich. S dvoma spolupracovníkmi obsluhoval aj Turie Remety, Onokovce, Hutu, Veľký Bereznyj a Zabriď, ako aj gréckokatolíkov. V Zabridi postavil nový chrám.
12. novembra 2002 bol vymenovaný za biskupa pre gréckokatolíkov Zakarpatska, za apoštolského administrátora Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie so sídlom v Užhorode.
6. januára 2003 bol v Ríme vysvätený za biskupa samotným pápežom svätým Jánom Pavlom II.
Úrad prijal 25. januára 2003.
27.-28. júna 2003 za účasti vladyku Milana a špeciálneho zástupcu pápeža kardinála Rogera Etchegaraya sa uskutočnilo slávnostné prenesenie ostatkov blahoslaveného Teodora Romžu do Užhorodského katedrálneho chrámu.
28. júna 2004 spolu s kardinálom Jozefom Tomkom posvätil dokončenú budovu Užhorodskej gréckokatolíckej bohosloveckej akadémie a seminára.
24. septembra 2004 vďaka vytrvalej činnosti vladyku Milana bola Mukačevskej gréckokatolíckej eparchii vrátená biskupská kaplnka a časť priestorov biskupskej rezidencie.
V roku 2005 sa konal Eucharistický kongres Mukačevskej eparchie. Záverečnú liturgiu spolu s vladykom Milanom viedol Najvyšší arcibiskup Kyjevsko-Haličský, kardinál Ľubomyr (Huzar).
V júni 2006 za účasti vladyku Milana sa v Užhorodskej gréckokatolíckej bohosloveckej akadémii uskutočnila medzinárodná konferencia, venovaná storočnici vydania mukačevského „prostopinija“ (irmológia) Jána Bokšaya. Na konferencii sa zúčastnili nielen gréckokatolícki, ale aj pravoslávni biskupi.
V roku 2007 bol vyznamenaný ukrajinským Radom III. stupňa za zásluhy. V tom istom roku sa pod záštitou vladyku Milana uskutočnila spomienka 60. výročia mučeníckej smrti blahoslaveného Teodora Romžu za účasti biskupov z rôznych krajín a oblastí Ukrajiny.
V roku 2008 posvätil dokončenú budovu seminárneho chrámu Prenesenia ostatkov Blahoslaveného Teodora a Domu milosrdenstva pre Caritas Mukačevskej eparchie.
V roku 2008 mu bolo udelené čestné občianstvo Užhorodu.
12. mája 2009 sa na pozvanie vladyku Milana Šášika uskutočnilo stretnutie biskupov východných katolíckych cirkví Európy, na ktorom sa zúčastnilo takmer 40 biskupov, vrátane kardinála Ľubomyra (Huzara) a prezidenta konferencie biskupov Európy, kardinála Petra Erdőa.
V júni 2009 sa z iniciatívy vladyku Milana v Užhorodskej gréckokatolíckej bohosloveckej akadémii blahoslaveného Teodora Romžu uskutočnila medzinárodná konferencia, venovaná 60. výročiu násilnej likvidácie Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie a 20. výročiu vyjdenia gréckokatolíckej Cirkvi z ilegality.
V roku 2009 prijal ukrajinské občianstvo.
17. marca 2010 bol vymenovaný za mukačevského eparchu a 24. apríla bol slávnostne uvedený (intronizovaný) na katedru v Užhorodskom chráme Povýšenia svätého Kríža.
13. apríla 2011, v predvečer 100. výročia narodenia blahoslaveného hieromučeníka Teodora, sa presťahoval do historickej rezidencie mukačevských biskupov v Užhorode. Tá sa nachádza vedľa katedrálneho chrámu.
28. júna 2011 na pozvanie vladyku Milana archijerejskú liturgiu, venovanú oslavám 100. výročia narodenia blahoslaveného Teodora Romžu, viedol kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.
V decembri 2011 z iniciatívy vladyku Milana bol na Námestí svätého Petra vo Vatikáne postavený vianočný stromček z Veľkého Byčkova ako dar od všetkých cirkví Ukrajiny.
24. júna 2012 za účasti vladyku Milana a apoštolského nuncia Svätej Stolice na Ukrajine Thomasa Gullicksona sa uskutočnilo prenesenie kópie zázračnej ikony Bohorodičky z baziliky Santa Maria Maggiore, posvätenej pápežom Benediktom XVI., do najstaršieho chrámu Zakarpatska – Horianskej rotundy.
Počas svojho pôsobenia v Mukačevskej eparchii vladyka Milan posvätil 269 chrámov a kaplniek a vysvätil 195 eparchiálnych kňazov.
Zomrel nečakane v 68. roku života, 45. roku kňazstva a 18. roku biskupskej služby.
Vladyka Milan Šášik, CM (1952 – 2020) Mukačevský biskup
Mukačevská eparchia
S dejinami Mukačevskej eparchie sa spája Užhorodská únia r. 1646, ktorá znamenala znovuzjednotenie sa východných kresťanov s Rímom, a ktorá sa rozšírila aj na územie dnešného východného Slovenska. Mukačevská eparchia bola oficiálne erigovaná 17. septembra 1771. Z Mukačevskej eparchie v 19. stor. vznikli viaceré gréckokatolícke eparchie, dnes sídliace v Rumunsku a Maďarsku, medzi nimi aj Prešovská (1818). Roku 1775 bolo biskupské sídlo preložené z Mukačeva do Užhorodu, čo bolo potvrdené Svätou stolicou 24. júla 1817. Názov Mukačevská eparchia sa zachoval doposiaľ.
TV LUX video: GRÉCKOKATOLÍCKY MAGAZÍN (236)
http://archiv.tvlux.sk/GEM/GEM_0234_20200908_hd.mp4
Slovensko | Nedeľa 20.07.2025,
Hosťom je predseda O.Z. Seniori slovenskej diplomacie Miroslav Mojžita. Reč je o živote a diele Mons. Milana Šášika, mukačevského biskupa, ktorý pochádzal zo Slovenska a zaslúžil sa o rozvoj gréckokatolíckej cirkvi na Zakarpatsku.
https://www.stvr.sk/radio/archiv/11475
zdroj: Rádio Slovensko
Kde nás nájsť
